Kráľovná neskorej letnej a jesennej záhrady. Keď väčšina trvaliek už odkvitá, veternice rozžiaria polotienisté kúty svojimi miskovitými kvetmi na vysokých, štíhlych stonkách, ktoré sa jemne kývajú aj v najslabšom vánku (odtiaľ ich názov). Pôsobia mimoriadne vznešene a krehko, hoci ide o prekvapivo robustné a dlhoveké rastliny. Vytvárajú bohaté trsy listov, ktoré sú dekoratívne počas celej sezóny.

Stanovisko: Polotieň. Miluje miesta s ranným slnkom a popoludňajším tieňom. Na plnom slnku listy trpia úpalom (hnednú okraje) a vyžadujú extrémne veľa vody. V úplnom tieni kvitnú slabo.

Pôda: Hlboká, humózna, priepustná a neustále mierne vlhká. Vyhovujú im pôdy bohaté na organickú hmotu s neutrálnym až mierne kyslým pH. Neznášajú ťažké íly a zimné zamokrenie. Pri výsadbe odporúčame použiť univerzálny substrát.

Hnojenie: Stredné. Na jar (apríl) zapracujeme ku koreňom kompost. Pred kvitnutím (júl) ocenia dávku hnojiva s vyšším obsahom draslíka pre pevnosť stoniek.

Zálievka: Stredná až vysoká. Vyžadujú pravidelnú vlahu, pôda by nikdy nemala úplne preschnúť, inak rastlina rýchlo vädne a prestáva tvoriť kvetné puky.

Strih: Marec. Listy a stonky nechávame cez zimu na mieste (slúžia ako prirodzená ochrana koreňov). Odstraňujeme ich nízko nad zemou až na jar, keď začínajú rašiť nové listy.

Použitie: Okraje drevín, polotienisté trvalkové záhony, prírodné záhrady, rezané kvety (vydržia dlho vo váze).